Pojďte s námi Pivní stopou...

...ať už šlo o jakoukoli dobu, člověk, potřeboval-li se zorientovat, orientačními body byly vždy hospůdky, hostince, krčmy a obdobná zařízení. Věhlas daných podniků, jejich hostinských a lahodného moku nám prostě utkví v hlavě vždy víc, než název ulice. Abychom se tedy ve světě nikdy neztratili, pojďme si rozšířit své obzory prostřednictvím sběratelské hry, jejímž úkolem a cílem je, seznamovat nás jak s hospůdkami a širokou škálou nejen českého piva, tak i se zajímavostmi, které by neměly uniknout naší pozornosti.

Turistika s pivním režimem...

Slovenský utajovaný slovník

Najkratší slovník slovenského jazyka

Len úvodom ...

Predchádzajúce slovníky slovenského jazyka mali jeden veľký nedostatok: malú, no z hľadiska frekvencie v hovorovej reči veľmi významnú oblasť lexiky pred verejnosťou buď zatajili, alebo prezentovali vo veľmi obmedzenej podobe a občas bohužiaľ aj skreslenej. Situácia, ktorá takto vznikla, možno označiť za kurióznu: civilizovaný národ sám pred sebou tají časť svojej slovnej zásoby!

Námietka, že väčšina používateľov jazyka výrazy, o ktorých je reč, aj tak dôverne pozná, neobstojí; absencia ich exaktného lexikografického spracovania vedie k rozličným mylným názorom, poverám a mýtom. Jedným z nich je napr. názor, že najužšie jadro - takpovediac najsilnejšiu časť - tvorí štyri či päť základných slovných koreňov (v tejto súvislosti sa obyčajne spomínajú chuj, kokot, kurva, jebať, piča). Nuž, 234 hesiel nášho slovníka poukazuje na skutočnosť, že problematika je omnoho, omnoho komplikovanejšia. Tak povedzme, kurva, už vzhľadom na jej väčší výskyt v beletrií a publicistike, leží, čo sa stupňa spoločenského tabu týka, voľakde medzi už spomínanými termínmi a menej vulgárnymi srať, riť máme tu výrazy ako gec, kotón, cicina, prdieť, trt, predstavujúce celé spektrum intenzít a významov, zastupujú slová trtkať, mrdať a ďalšie.

Etymologický slovník jazyka českého a slovenského V. Machka (Praha, NČSAV, 1957) poukazuje na praslovanský pôvod podstatného mena kurva - uvedený tvar sa nevyvinul z nemeckého hure, ale skôr opak je pravdou; všeslovanské jebať odvodzuje svoj pôvod až kdesi v staroindickom yábhati. Z iných prameňov zase vyplýva, že slovo kokot nie je azda odvodeninou z franc. cocotte, ale zo staroslovienskeho kokot, ktoré malo, okrem iného, aj význam kohút. V tejto súvislosti nás už potom vôbec neprekvapí, že aj slovanský pôvod termínu piča resp. pizda (neskôr prešiel o.i. do maďarčiny), sa javí tiež už ako dostatočne preukázaný. Uvedené fakty a napokon aj fakt, že všetky tieto slová sa vyskytujú v našej slovnej zásobe, v slovnej zásobe používanej na našom území, nás oprávňujú vysloviť tvrdenie, že tak ako angličtina svojím futbal, klub, gól, francúzština výrazmi toaleta, kravata, krém, ruština sputnikom a perestrojkou, či čeština svojím robotom, tak slovenčina práve oblasťou spracovanou v našom slovníku, prispieva svojím vkladom do medzinárodnej lexiky.

Záverom chceme poďakovať mnohým inštitúciam, stavebným a poľnohospodárskym podnikom, študentským domovom, umeleckým klubom, ale najmä vojenským útvarom , ktoré nám vyšli v našich bádaniach v ústrety.

Boli by sme radi, keby slovník prispel k zvyšovaniu jazykovej kultúry u nás. Heslá nášho slovníka sa dajú použiť dvojako: buď na rozšírenie slovnej zásoby, alebo naopak, na jej zúženie. V obidvoch prípadoch slúži na uľahčenie orientácie nasledujúca približná klasifikácia.

Klasifikácia hesiel z hľadiska spoločenského tabu

Z hľadiska spoločenskej vhodnosti, respektíve nevhodnosti rozoznávame tieto štyri stupne:

  1. tabu - vo verejnom prejave a v masmédiách sa nevyskytujú, v literatúre veľmi zriedka. Rastúci výskyt zaznamenávame až v poslednom čase. Patria sem: chuj, jebať, kokot, piča a slová z nich odvodené.
  2. silne vulgárne - v masmédiách a verejnom prejave sa vyskytujú veľmi zriedka, v literatúre zriedka. Spolu so slovami I. stupňa sú všeobecne považované za nepriateľné aj v akejkoľvek spoločenskej situácií. Typickým reprezentantom je kurva a príbuzné tvary.
  3. vulgárne - na verejnosti a v literatúre sa vyskytujú tiež veľmi zriedka, sú však tolerované v istých spoločenských situáciách (jednoduchý humor a pod.). Patria sem hlavne hovno, srať, riť a odvodeniny.
  4. slabo vulgárne - tvoria prechodový stupeň medzi vulgárnymi a nižšími hovorovými výrazmi. Nepovažujú sa ešte za vhodné vo verejnom prejave, ale v hovorovej reči sa tolerujú. Ich reprezentantmi sú prdieť, trt, prča, fuňa, cicvor a iné.

U niektorých slov sa stupeň ich spoločenského tabu nedá presne určiť; nanajvýš je možné stanoviť isté rozmedzie. Tak freguma, gec, koton sa pohybuje zhruba niekde v rozmedzí I. a II. stupňa, slová cicina a cicinbrus možno zaradiť medzi II. až IV. stupeň. Zoslabené slová sú spravidla kladené o jeden stupeň nižšie, ako slová pôvodné: trtkať a odvodeniny sa nachádzajú kdesi v rozmedzí I. až III. stupňa, tvary s mrdať o niečo nižšie, približne medzi II., a III. stupňom. Slovo jebák býva niekedy pociťované nie v I., ale v II., ba dokonca až v III. stupni.

Uvedené delenie je len približné. V sporných prípadoch treba vždy vychádzať z momentálnej situácie, okolnosti a kontextu.

C

cicina, -y, -cín ž. 1. pohlavný úd (Schovaj si tú c-u do nohavíc, sú tu ľudia!)

    1. hlupák, naivný človek (Mal u žien úspech, aj keď sa pri tom vždy tváril ako c. – ale možno práve preto.)

    2. darebák, tyran (Nový vedúci je strašná c., nechce mi podpísať dovolenku. Je to c. vyjebaná, nebude a nebude robiť.)

    3. figliar, huncút (Ty c. vyjebaná, ty si ma ale dostal! Stal tam ako c., ako hlupák, ako svätý za dedinou.)

cicinbrus, -a, mn.č. -i m. truľo, hlupák, odkundes (Taký c. – a chcel byť starostom!)

cicvor, -a, mn.č. -i. m. hlupák, chumaj, truľo (Ten senilný c. ma nebude poúčať!)


Č

čurak i čurák nespr. pozri: cicina,chuj, kokot

čurina nespr. pozri: cicina, chuj, kokot, piča


D

dojebať, -e, -ú 1. ukončiť súloženie (Keď d-l, zistil, že sa mu pretrhla frcguma.)

  1. (koho) dobiť, zmlátiť (D-l ho tak, že zostal ležať.)

  2. (koho) pokarhať, vyhrešiť (D-l ho ako sirotu, lebo nesplnil rozkaz.)

  3. (koho) nahnevať, nazlostiť, dožrať (To, čo mi povedal, ma už celkom vážne d-lo.)

  4. (čo) definitívne pokaziť, zničiť (D-l si tú stoličku tak, že sa už na nej vôbec nedá sedieť.)

dojebať sa 1. ublížiť si, zraniť sa (D-l sa pri autonehode.)

2. prísť (D-li sme sa tam, no krčma bola zatvorená.)

dotrtkať sa / dojebať si 1. poraniť si (D-l si koleno pri futbale.)

2. pokaziť si, poškodiť (Na tých kameňoch si d-š sklznicu.)

dojebnúť, -e, -ú, -bol dk. (koho) doraziť, dobiť (D-l ho poslednou ranou.)

dojebnúť sa (čím) doraziť sa (napr. pri pijatike) (D-l sa veľkým pohárom

borovičky.)

dopičovať, -uje, -ujú dk. prestať pičovať (Ak si d-l, tak sa vráť ku svojej práci.)

dosrať, -serie, -serú rozk. (čo) pokaziť (Na predošlom poste d-l všetko ,čo sa d. dalo a tak ho preložili ku nám.)

dosrať sa chovať sa zbabelo (Keď mu pohrozili prokurátorom, d-l sa a všetko vybľabotal.)


F

fas (maď.) nespr. pozri: chuj, kokot, cicina

fajčiť, -í, -ia rozk. fajči (komu, čo i bezpredm.) pohlavne ukájať muža ústami (Fajčila mu

ho vždy s láskou.)

frcguma i prcguma, -y, mužský gumový ochranný prostriedok proti oplodneniu alebo po- hlavnej nákaze, prezervatív


H

hajzeľ i hajzel, -zľa m. 1. záchod (H. to je pre mňa jediné miesto v dome, kde mám

aspoň na chvíľu pokoj.)

  1. pren. nečisté, škaredé, neporiadne miesto, neporiadok

(Páni, vaše ctené obydlie to sa už nedá označiť prostým slovom bordel, to je hotový h. a aj to je slabé slovo.)

  1. darebák, sviniar, odroň (Myslím, že nie kokot, ale h. je preňho to správne označenie.)

hovno cit. i čast. 1. hrubý prejav silného záporu, nie, čerta, paroma, figu

(Myslel si, že niekoho spasí svojimi myšlienkami. H.))

    1. nič, pren. niečo bezvýznamné (Čo som ? H.!)

    2. vyjadrenie prekvapenia (Ale h.! Naozaj spadol do vody ?)


CH

chuj I.-a, mn.č. -e/-ovia m. 1. pohlavný úd, kokot

(Všade sa vystatoval dĺžkou svojho ch-a.)

2. darebák, kokot (Ešte som si nevypil, ale vám vravím: si ch.!)

chuj II. cit. i čast. 1. hrubý zápor, nie (Aby som si vzal službu zaňho? Takýto ch.!)

2. nič, veľmi málo (Ešte si ch. dokázal a až sa tu rozdrapuješ.)

* na ch-a - nanič; *pre ch-a - pre nič za nič; *ch. s ním - nech ho čert (parom) berie; *urobil si z ch-a pána - má veľa detí

chujovský i chujový príd. hlúpy, zlý (Bola nesmierne ch-á zima.)

chujovina, -y, -vín ž. 1. pletka, nezmysel (Všetci sa tu nudia – povedal,chľastá sa, alebo každý rozpráva tie svoje ch-y.)

2. nerozumný čin, hlúposť (V mladosti som porobil fúru ch-ín.)

*nerob ch-y - neblázni


J

jeb cit. buch, bác (J. a bolo to v piči! Bomby vybuchovali: j.! J.!)

jebačka, -y, -čiek ž. 1. súloženie (A keď budem zväzáčka, ej to bude j.!)

  1. krásavica, pohlavne príťažlivá žena (Vyrástla z nej taká j., že len pri púhom pomyslení sa všetkým slinky zbiehali.)

  2. drina, piplavá práca (Bola to strašná j., kým sme to znovu zmontovali.)


jebák, -a, -y m. vyrážka, uhor (Môžem ti povytláčať j-y ?)

zajebákovaný príd. pokrytý jebákmi (Z-á tvár.)

jebáreň, -rne ž. miesto, kde sa mnoho jebe, alebo mnohých jebú, alebo mnohým

jebe – prípadne aj súčasne viacero týchto činností;

(Nepoznám väčšiu j. ako náš útvar.)

jebať, -e, -ú ndk. 1. súložiť; kefovať, frcať, prcať

  1. (koho) karhať (Pozval si ho ráno na koberec a odvtedy ho j-e.)

  2. (komu) strácať rozum, (Tebe j-e ? Nechaj ho, nevidíš, že mu j-e ?)

  3. (koho) mrzieť, hnevať (Strašne ma j-e, že som mu jednu nejebol. Nej-b ma, lebo ťa dojebem.)

  4. (do koho) udierať, vrážať (J-l do toho ako zmyslov zbavený.)

  5. (na koho, na čo i koho, čo) nestať o niekoho, o niečo, opovrhovať niekým, niečím ( Ty si minister, veľký káder. Ale ja ťa j-m.) Tatarka

  6. (čo) kaziť, zle vykonávať (Pekne j-š tú výslovnosť!)

jebať sa 1. (o čo i bezpredm.) robiť drahoty, vzpierať sa (Čo sa j.š, keď si spravodlivý?

  1. (v čom, s čím) strácať čas, moriť sa, blúdiť (J-li sme sa v lese vyše dve hodiny .J-l som sa s tým príkladom vyše dva dni.)

  2. ísť (J-li sa po trati.)

jebať si škrabať si (Bude to dobré, len si to nesmieš j..)


jebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. padnúť, klesnúť na zem (J-l do priekopy.)

  1. (komu) zblázniť sa (Jemu asi j-lo, keď tak vyvreskuje.)

  2. (koho, čo) hodiť, pridať (J-ni tam trocha papriky, nech je to ostré.)

  3. (do koho, do čoho) vraziť (Keď sa vracal domov, zbadal Jana, nechcel doňho j., a tak j-l do stĺpa.)

  4. (komu) udrieť, vraziť jednu (Takú mu j-l, že mu stena j-la druhú.)

jebnúť sa 1. (po čom i do čoho) udrieť sa (J-l sa do nohy sekerou.)

2. (do čoho) hodiť sa (J-l som sa do postele.)

jebnúť si 1. udrieť si (J-l si lakeť.)

2. dať si, dopriať si (J-l si pol deci.)

jebo, -a, mn.č. -ovia, m. 1. ten, kto je jebnutý (Čudujem sa, ako mohli zveriť takú funkciu

takému j-ovi.)

2. ten, ktorý sa jebe (Je to strašný j., všetko mu veľmi dlho trvá.)

jebung nespr. pozri: pojeb


K

kokot I.-a, mn.č. -i/-y m. 1. pohlavný úd (K. a piča majú vlastný rozum.)

2. hlupák, chuj (Ja som mu veril! Ja, starý k.!)

(Peter Jilemnický bol k.) Tatarka

kokot II. cit. i čast. 1. hrubý zápor, nie (Myslí si, že zaňho budem robiť konský k.!)

  1. nič (K. vieš, k. si videl, k. spravíš. Čo vidíš ? K.)

  2. oslovenie, zvolanie, človeče (Ty k.! Vieš, ty k., kto napísal Hájnikovu ženu?)

  3. doparoma, v ot. naozaj? (A zrazu tam stála celá holá... K.! Neverím!)

kokotský hlúpy, stupídny (Viedol neobyčajne k-é reči. Je to veľmi k-á zákruta, ľahko sa tam vyjebeš.)

kokotina, -y, -tín ž. 1. pletka, nezmysel (oproti pičovine viac duchovnej ako materiálnej povahy (Nech robí, čo robí, stále myslím iba na k-y. Pľúca mi ničí nikotín a fúra iných k-ín.)

2. nerozumný čin, hlúposť (Veru, veru, vyviedol si peknú k-u, môže ťa to stáť kariéru.)

* nerob k-y - neblázni

kotón, -a m. mužský gumový ochranný prostriedok proti oplodneniu al. pohlavnej nákaze; frcguma

kujebák, -a m. človek, zdatný v milovaní (Dostal ich všetky do postele, k. jeden.)

kurevník, -a, m 1. smilník, nehanebník; hrubá nadávka záletnému mužovi

(Pripravil ju o nevinnosť, k. jeden!

2. figliar, prefíkanec (Ten váš Jožko, to je teda pekný k., na toho si treba dávať pozor!)

kurevstvo, a, -stiev nár 1. odporný skutok (Viem pochopiť všeličo, ale napísať také čosi do novín, to už je veru k.)

2. niečo zlé (Neviem, kde som sa mohol tým k-om nakaziť!)

kurva I. -y, -riev ž. 1. ľahká žena, prostitútka

  1. darebák (mužského aj ženského rodu) (Aký je rozdiel medzi prostitútkou a k-ou? Prostitútka je povolanie, k. charakter.)

  2. prefíkanec (mužského aj ženského rodu) (To je veľká k., toho neojebeš.)

  • k. vyjebaná - darebák všetkými masťami mastený

  • skurvysyn - darebák, sviniar

kurevský príd. odporný, hnusný (Je už načase, aby zrušili tie k-é predpisy.)

kurva II. prísl. výrazne zosilňuje výraz ku ktorému patrí; značne, veľmi

  • k. chlap - vytrvalý, prefíkaný; húžva

kurva III. cit. vložka, vsuvka v reči (oddeľuje sa čiarkou)

(Tak mu k., hovorím, že, k., aby doniesol tú dosku, k..)

kurviť, -í, -ia ndk. (čo) zle vykonávať, kaziť (Koľko som ťa to učil - a stále to k.!)

kurviť sa 1. prostituovať, predávať sa (K-la sa za polievku a pivo.)

(pren. K-l sa, aby ho spravili zaslúžilým umelcom.)

2. kaziť sa (Tou jazdou po výmoľoch sa auto čoraz viac a viac k-í.)


M

mrd I., -a m. zálet, jebačka (Bol to dobrý mrd.)

N

najebanec, -nca m. opitý človek, opilec

najebať, -e, -ú dk. 1. (čo) nahádzať, vložiť (N-b všetky tie pičoviny do jamy.)

2. (koho) nahnevať (Dávaj si na mňa pozor aby si ma nen-l.!)

najebať sa 1. opiť sa (N-l sa ako sirota.)

2. vojsť, natlačiť sa (n-lo sa ich tam dvesto)

najebnúť, -e, -ú, -bol dk. naštartovať (Nepodarilo sa mi n. motorku.)

napičovať, -uje, -ujú dk. natárať (n-l o tebe kopu nehorázností)

nasrať -serie, -serú (koho) nahnevať, nazlostiť(mňa tak ľahko nen-š

nasierať nasrať sa (na koho, na čo i ku 2) nahnevať sa, nazlostiť sa ndk. nasierať sa


O

objebať, -e, -ú, dk. (čo, čím) obložiť, obhádzať (o. zadnú stenu vápnom)

objebávať, -a, -ajú 1. ndkk. k 1,2 obťažovať (Nedal jej pokoj, stále ju o-l.)

objebávač, -a m. ten, čo obťažuje (Bol to taký o., každá žena sa mu radšej vyhla.)

odjebať, -e, -ú, -bal dk. 1. (čo) stratiť, dať preč (Budete si musieť spomenúť, kde ste o-li ten

guľomet.)

  1. (čo) odhodiť (O-b tú klobásu, veď vidíš, že je zelená!)

  2. (čo) odraziť, odtrhnúť (. sa chodí po vodu, až sa ucho o-e.)

  3. (koho, čo) zlikvidovať, odstrániť, zabiť (O-li ho dobre mierenou ranou.)

odjebávač, -a m. ten, kto odjebáva, denunciant (Preslávil sa ako najväčší o. v okrese, nikto si pred ním nemohol byť istý.)

odjebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) odhodiť (o-l granát čo najďalej od seba)

  1. (čo) odraziť, odtrhnúť (na jed raz) (Jebol stoličkou o zem tak, že jej o-l nohu.)

3.(koho, čo) zlikvidovať, zabiť (o-l ho prvým zásahom) odjebnúť sa zabiť sa, spáchať samovraždu (o-l sa vlastným revolverom)

ojeb, -u m. 1. úskok (Dávaj si pozor, to čo na teba chystá je určite o.)

  1. šikovný postup založený často na klamstve, trik (Ide o osvedčený reklamný o.)

  2. zručný kúsok eskamotéra (Poznáš ten o. s tými zápalkami?)

  3. hlavolam (Veru som sa natrápila, kým som ten o. rozlúštila.)

ojebať, -e, -ú, -al dk. 1. (koho, čo) oklamať, podviesť (Hovor si čo chceš, mňa neo-š.)

  1. (čo) minúť (O-l tam toľko peňazí, čo nezarobí ani za pol roka.)

  2. (čo) obúchať, otĺcť (Najprv nám kázali stenu objebať, omietkou a potom sme ju museli o. dolu.)

ojebať sa 1. (čím i bezpredm.) oklamať sa, sám seba dobehnúť, (Nechal som sa o. jeho solídnym výzorom.)

2. (od čoho i bezpredm.) prášiť sa, obúchať sa (O-l sa od snehu.)

ojebávač, -a m. klamár, podvodník

oserú rozk oser dk. (koho) dostať, podviesť, oklamať (O-la ho a ani to nespozoroval.)

    • môžeš byť osratý - nechýbaš mi, nepotrebujem ťa


    P

    piča I. –e, píč ž. 1. ženské prirodzenie

    pren. kosoštvorcový symbol (s čiarkou uprostred); romboid

    1. diera, zapadákov (Tá chalupa leží v takej p-i, že si to ani nevieš predstaviť.)

    2. hlupaňa, sprostaňa („To Marika, tá p. sprostá,“ odvetila Jana.)

    3. recesia, žart (Takú p-u sme už dávno nezažili.)

      • ty si strašná p. (mužovi) - si ty ale pekný darebák

      • ty si strašná p. (žene) - veľmi silná nadávka

      • rob si p-u z plasteliny - rob si žarty z niekoho iného

      • zavri p-u, drž p-u - drž zobák

    pičovský príd. hlúpy, nezmyselný (Rozbíjať prázdne fľaše je veru p-á zábava.)

    piča II. zám.,prísl.,čast. I cit 1. hrubý zápor, nie (ale p-u – ale nevrav) (Pôjdeš pre vodu? P-u!)

    1. veľmi málo, nič (P-i si skúsil, chlapče. Ešte p-u spravil a už má plno rečí.)

    2. nič (Čo je v tej stole? P.!)

    3. plná p. – mnoho (Mal plnú p-u sľubov a skutky žiadne.)

    4. do p-e! – nadávka vyjadrujúca rozhorčenie alebo údiv, príp. oboje; bisťu, doparoma, ejha tiež neutrálna vyplňujúca fráza (Keby som mohol ísť domov, do p-e, šalel by som.) Brezina (Do p–e, tak bude sa tu niečo hýbať? Do p-e, to by som o ňom nikdy nepovedal! Do p-e, padáme!)

    • ale p-u – ale nevrav (Ale p-u: naozaj je to pravda?)

    • mať po p-i - prehrať

    • mať v p-i i u p-i – nezaujímať sa, opovrhovať niečím, niekým

    (Ani sa nehnem; mám v p-i jeho i celé jeho kasárne!

    • na p-u – na nič, zle (Rádio je p-u, nedá sa na ňom nič chytiť.

    * pre p-u – pre nič-za nič

    (Prečo sme tu strávili deň? Pre p-u. je to v p-i je to prehraté, stratené (Je to v p-i, motory prestali fungovať.)

    • je to je v p-i - je to prehraté, stratené

    • to je v p-i! – to je skvelé

    • po p-i front – skvelé, úžasné

    pičiak, -a, m. darebák, pankhart; zmrd

    pičovať, -ue, -ujú ndk. 1. (o čom i bezpredm.) tárať, mať zbytočné poznámky

    (Čo toľko p-š, radšej keby si niečo robil!

      • nep-j – nemaj zbytočné pripomienky

      • čo p-e? – čo hovorí

    2. (na koho, na čo) nadávať opak. pičovávať

    * pičovať si - hovoriť si sám k sebe (Čosi si p-l pod nos, ale ja som nerozumel nič.)

    pičovanie, -ia, -í s. 1. táranie

    1. nadávanie

    2. zbytočné poznámky

    pičovina, -y, -vín ž. 1. haraburda, zbytočnosť (oproti kokotine je p. viac materiálnej povahy); (Garáž mám plnú p-ín, ale v novinách píšú samé kokotiny.)

    2. hlúposť (Vyviedol si peknú p-u, budeš mať problémy.)


    pičung nespr. pozri: pičovanie

    podjebať, -e, -ú, -bol dk. (čo) podryť (porušiť rytím) (voda p-la breh);

    pren. p. autoritu - podryť autoritu

    podjebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) podložiť, podstrčiť (P-ni pod nohu dačo, nech sa ten

    stôl už nekýve.)

    1. (čo) podraziť (topánku) (p-l mu pravý opätok)

    2. (koho, čo) podraziť (zvaliť nárazom) i pren. uškodiť niekomu, zákerne ho znemožniť (P-l mu nohu, keď dával najmenej pozor. Nespoliehaj sa naňho, uvidí, že ťa p-ne.)

    podpičník, -a m. ženská menštruačná vložka (Váľali sa tam použité p-y.)

    pojeb, -u m. pokarhanie, vyhrešenie (Počkaj, až sa vráti šéf, to bude p.)

    pojebaný príd. 1. pokazený (Hodinky sú p-é.)

    1. hnusný, zlý, otravný, skazený (p. život) Kedy prestane to p-é slnko svietiť?)

    pojebať, -e, -ú dk. 1. (koho) pomilovať, vykonať súlož; pokefovať, prekotiť,

    (P-l ju a potom sa na ňu vyjebal.)

      1. (čo) pokaziť (Tak pekne začal a tak to p-l.)

      2. (koho) pokarhať, vyhrešiť (p-l ich za včerajšok)

    4.(koho, čo) pobiť, zmlátiť (Nafilmujem film, že chlapec pobil a p-l rotu Nemcov.) Tatarka

    ponajebávať sa, -a, -ajú pozri: poopíjať sa (Neviete nič iné, len sa každý večer na vychádzkach p. a potom porušovať predpisy.)

    poodjebávať, -a, -ajú dk. (čo) pozri: odjebať

    1. poodsekávať, poodtŕhať (Mal taký zvyk, že každej muche, kým ju rozpučil, najprv p-l všetky nožičky.)

    2. (čo) poodhadzovať, postrácať (Na ústupe mnohí p-li všetko možné, dokonca aj jedlo.)

    3. (koho) pozabíjať, postrieľať (Vždy keď sa opil, vytiahol pištoľ a vyhrážal sa, že všetkých p-a.)

    popičovať, -uje, -ujú (o kom, o čom i bezpredm.) potárať (Nevieš si ani predstaviť, čo všetko o tebe p-l.)

    popičovať si 1. (na čo i bezpredm.) ponadávať, pohundrať (Trochu si p-ú a potom zase budú poslúchať.)

    2. (o čom i bezpredm.) poklebetiť, potárať, pohovoriť (P-li sme si trošku, aby nám lepšie prešiel čas.)

    porozjebávať, -a, -ajú rozjebať; porozbíjať (Vždy keď dostali nový riad, stihli ho v rekordnom čase p.)

    posran, -a, i posranec, -nca m. nadávka bojazlivému, zbabelému človeku; bojko

    (Si poslanec, alebo p.?)

    posrať sa, -serie, -serú 1. chovať sa zbabelo (Keď mu trochu pohrozili, p-l sa a všetko podpísal.)

    1. pokaziť sa (Zobral cigaretu a povedal, že všetko sa p- lo...)

    poujebávať, -a, -ajú pozri ujebať, poutrhať (Hrnčeky majú p-né uchá.)

    poujebávať sa - poodrážať sa, odpadnúť (Nehovorte mi, že tie uchá sa p-li: vy ste ich p-li.)

    povyjebávať, -a, -ajú pozri: vyjebať,

    (koho) povyhadzovať (Pôjdeme p. hostí z lokálu.)

    pozajebávať, -a, -ajú, -ali pozri: zajebať (čo) poschovávať (Súčiastky sme našli p-né na najnemožnejších miestach.)

    pozajebávať sa – poukrývať sa (najmä pred povinnosťami)

    pozasierať, -a, -ajú pošpiniť výkalmi pren. znečistiť (Podarilo sa mu svojimi básničkami p. väčšinu časopisov.)


    pozjebávať, -a, -ajú pozri: zjebať, pozrážať (Poď sa rýchlo pozrieť, v záhrade voľakto p-l všetkým trpaslíkom hlavy.)

    prča, -e, ž. žart, žartovná príhoda; recesia

    prd cit. i čast. 1. hrubý prejav silného záporu; nie

    1. nič (Vedel p. a my tiež.)

      • prejav úžasu ale p. - ale nehovor

    2. napodobňuje zvuk pri prdnutí (Večer na izbe: zľava - p., sprava

    - p., - vidno, že na obed bola hrachová kaša.)

    prdel nespr. riť

    prdnúť, dk * p. na dosku - zomrieť

    prejebať, -e, -ú dk. 1. (čo) stráviť čas súložením (P-li spolu celú noc a vyskúšali pritom všetky polohy.)

    1. (čo) stratiť čas (P-l s ňou celý večer a aj tak si neza- jebal.)

    2. (čo) minúť, prepiť (P-l všetky peniaze s kurvami.)

    3. (čo) preraziť, prevŕtať (Túto dosku treba p. v strede.)

    prejebať sa 1. preraziť sa, preniknúť (P-l som sa s tatrovkou do obývačky.)

    2. prejsť, presunúť sa (P-li sme sa druhý koniec doliny.)

    prejebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) preraziť, prevŕtať (Dávaj pozor, aby si ten plech nep-l.)

    2.(čo) prehodiť, preniesť (Ten piesok by bolo treba p. za plot.)

    prepičovať, -uje, -ujú dk. (čo) pretárať, preklebetiť (P-li ste už tri hodiny; čo keby ste teraz,

    pre zmenu, išli niečo robiť?)

    presrať, -serie, -serú dk. 1.(čo) prepásť (Raz p-ie aj svoju vlastnú smrť ...) Kolenič

    1. pokaziť si meno (U starého si si to už p-l.)

    2. minúť (P-l všetky peniaze na športke) Kolenič

    prietrtky, -ov, s. pomn. zálety (Zase bol celú noc na p-och.)

    prijebať, -e, -ú dk. 1. (čo) pripevniť, priraziť (Tú nástenku treba pevne p., aby

    držala.)

    1. (čo) pridať (Treba tam p. ešte trochu korenia.)

    2. (komu) udrieť, vraziť (Mal chujovské reči, tak sme mu jednu p-li.)

    prijebať sa 1. (čím) pripiť sa, podnapiť sa (P-l sa troma poldecákmi.)

    1. pristaviť, priraziť (Kameň sa doluje tak: vyjebú sa diery, vjebe sa tam dynamit, potom to jebne, zjebe sa dolu, p-ú sa k tomu autá a odjebe sa to do piče.)

    2. prísť (P-l sa tam aj s kamarátmi.)

    prijebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (čo) priraziť (P-l dvere.)

    1. (čo) pridať ( P-ni do miešačky trochu cementu.)

    2. (čo) pripevniť (P-l plagát na stenu štyrmi klincami.)

    prijebnúť sa - pritlačiť sa (P-l sa k stene.)


    R

    riť I. -ti ž. 1. zadok, konečník

    2. zastrčené, nie príjemné miesto, zapadákov

    riť II. cit. i čast. 1. málo, nič („Ahoj. Čo je nové?“ „Ale r.. Mama je v nemocnici.)

    1. prejav pochybnosti (Ale r. – to predsa nemôže byť pravda.)

    2. nadávka; bisťu, doparoma (do r-i)

    3. je to v r-i – je to prehrané, stratené

    rozjebať, -e, -ú dk. (čo) rozbiť (obyč. postupne) (Keď si r-l lampu, kúpiš novú.)

    rozjebať sa dk. 1. (o čo i bezpredm.) rozbiť sa (R-l sa o skalu.)

    2. rozsúložiť sa (Na jeseň som sa tak r-l, že máloktorá kurva v mestečku mi odolala.)

    rozjebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) rozbiť (obyčajne naraz) (Rozbil mu hlavu.)

    rozjebnúť sa rozbiť sa

    rozosrať sa,-serie,-serú dk. rozpadnúť sa (Stolička sa úplne r-la.)


    S

    skokotený príd. ohlúpnutý, osprostený (Bol z nej celý s., mohla s ním robiť čo

    chcela.)

    skurviť, -í, -ia dk. 1. (koho) urobiť tehotnou slobodnú alebo cudziu ženu, morálne pokaziť /urobil z nej kurvu/

    2. (čo) skaziť, pokaziť (Čo môžeš, to urvi, čo nemôžeš, to s-i.)

    skurviť sa 1. stať sa prostitútkou

    1. mať dieťa za slobodna alebo s cudzím mužom

    2. pokaziť sa, skaziť sa /počasie sa s-lo/

    skurvený príd. 1. s-á žena - zvedená, majúca nemanželské dieťa

    2. (všeob.) zlý, hnusný, pokazený

    sráč, -a, m. 1. hrubá nadávka zbabelému, neobratnému človekovi, slabochovi

    2. zastar. záchod (S. idem obzrieť, páni. To je najdôležitejší podnik v tomto ústave) Jašík

    sračka, -y, -čiek ž. hnačka (Už tri dni má s-u.)

    sraľo, -a mn.č. -ovia m. slaboch, zbabelec (Čo by som sa bál, nie som taký s. ako ty.) Mináč

    srať, serie, serú rozk. ser ndk. 1. vykonávať veľkú telesnú potrebu

    1. (na niečo, na niekoho) nedbať, nestať o niečo, o niekoho /s-m na teba ako na ploský kameň, s-r na to nechaj to tak/

    2. hnevať, mrzieť (Nes-r ma, lebo uvidíš.)

    srať sa 1. (s niečím) zdĺhavo niečo robiť (S-e sa s tým, ako keby bol za to platený.)

    1. (s kým, s čím) zaoberať sa niekým, s niečím (S-e sa s ním, ako keby bol jeho príbuzný.)

    2. (na koho, na čo) hnevať sa (Čo sa s-š, nes-r sa!)

    3. (o čo i bezpredm.) robiť drahoty, vzpierať sa /s-e sa o to svoje autíčko/


    T

    trt cit. i čast. 1. vyjadruje silný zápor, celkom nič (T. tebe, kriváň chromý!!)

    2. napodobňuje zvuk pri vypustení plynu z konečníka (No, len si pekne uľav: t. a je to.)

    trtkať, -á, -ajú ndk. pozri: jebať

    trtnúť, -ne, -nú, -tli dk. 1. hodiť, dať; jebnúť /t-ni tam trochu rumu/

    1. Udrieť, jebnúť (Nasral ma tak, že som mu t-ol.)


    U

    ujebať, -e, -ú dk. (koho) usúložiť (U-la by ma k smrti, taká je to samica!)

    ujebávať sa 1. usúložiť sa (Nemá rozum: u-l by sa k smrti, keby mal s kým.)

    (od čoho i bezpredm.) popukať sa (od smiechu) (Skoro sme sa u-li, keď jebol do vody.)

    1. (z čoho i bezpred.) unaviť sa, uštvať sa /Z tej roboty sa dobre u-š./

    2. (z čoho i bezpredm.) umárať sa (Skoro sa u-l od žiaľu.)

    ujebať si (čo) uliať si, odložiť si niečo nabok (Treba si niečo u. na horšie

    časy.)

    ujebnúť, -e, -ú, -bol dk. 1. (komu) udrieť, vraziť

    2. (čomu) uraziť (Keď sa zátka nedá vyjebnúť, tak treba u. fľaši hrdlo.)

    usierať si, -a, -ajú (z koho, z čoho) robiť si žarty, posmech (Jeho životná filozofia je u. si zo všetkého a zo všetkých.)

    V

    vjebať, -e, -ú dk. (čo) vtlačiť, vraziť (Treba tam v. kúdeľ, aby nekvapkala voda.)

    vjebávať – vjebávať sa natlačiť sa, vojsť (V-li sa všetci dnu.) vjebnúť, -e, -ú, -bol dk. (čo) vraziť (naraz) /v-l zátku do fľaše/ vjebnúť sa vraziť sa, vliezť /v-ni sa do stanu a spi./

    vyfajčiť, -čí, -čia dk. (komu, čo i bezpredm.) ukojiť muža ústami (Keby sa tak našiel niekto, kto by mi v-l!)

    vyhoniť, -ní, -nia

    dk. (koho, čo i bezpredm.) ukojiť sa onániou. Ja na ženy seriem, v-m si ho a je to !)

    vyjebanec, -nca, -nci m. chytrák, podliak, sviniar (Chcel ma ojebať, v. jeden.)

    vyjebaný príd. 1. prefíkaný, výmyselný (Never mu ani slovo, je nesmierne v.)

    1. hnusný, otravný (Kedy prestanete hrať na tom v- om klavíri?)

    2. vyrazený, vyvŕtaný (Povedz mi: sú už tie diery v-é?)

    * kurva, (piča, kokot, chuj) v-á - zosilňuje vyznenie nadávky

    vyjebať, -e, -ú dk. 1. (čo) získať súložením (V-la svojmu mužovi postup.)

    1. (s kým) oklamať, podviesť (V-li so mnou, tak je to.) Šimečka

    2. (čo) vyraziť, vyvŕtať (opakovane) /v. diery/

    vyjebať sa 1. (na koho, na čo) opovrhnúť niekým, niečím, nechať tak niekoho,

    niečo (V-l sa na ňu – a dobre spravil.)

    1. zhavarovať /v-l sa na motorke/

    vyjebnúť, -e, -bol dk. 1. (čo) vyraziť, vyvŕtať (jednorazovo)

    2. (koho, čo) vyhodiť, vylúčiť (Tie smeti v-ni von!)

    vykokotený príd. vystrašený, prekvapený (Stál tam celý v. a civel na ten neporiadok.)

    vypičený príd. vyľakaný, vystrašený (Bol celý v., keď uvidel krv.)

    vypičovať,-uje,-ujú dk. (za koho, za čo i bezpredm.) vynadať

    vypičiť, -í,-ia,-ili dk. vybrať s niekým; vyjebať (Chceli so mnou v., ale v-m s nimi.)

    vysrať,-serie,-serú (čo i bezpredm.) vylúčiť sraním

    • v-r si oko - odmietnutie

    vysrať sa (na koho, na čo) prestať sa zaujímať o niekoho, o niečo (V-l sa na

    ňu, aj na robotu.)

    vysratý príd. vyľakaný, vystrašený


    Z

    zajebanec,-nca,-nci m. špinavec, zasran (Je to taký z. zajebaný., ani mu neviem prísť na meno.)

    zajebať,-e,-ú,-bal dk. 1. (čo) schovať, umiestniť ta, že to už nikto nenájde;

    zakopnúť (loptu pri futbale a p.) (Z-l to tak, že to už nikto nenájde.)

    2.(čo) povedať hlúposť (To si ale z-l kokotinu.)

    zajebávať (čo i bezpredm.) zapierať (Darmo z-š, aj tak vieme, kto si!)

    * z-a mu - bláznie, stráca rozum

    zajebať sa 1. (od koho, od čoho) zašpiniť sa (Z-l sa od oleja, keď opravoval

    auto.)

    2. zamotať sa, zaviaznuť (Z-li sme sa v tom lese, ani sme nevedeli ako.)

    zajebávať sa schovávať sa (hlavne pred povinnosťami)

    zajebať si 1. užiť si súloženia, (Ej, tak som si z-l, až ma ruka bolí!)

    1. (od čoho, čím) zašpiniť si (Z-l si nohavice.)

    2. (čo) zaraziť si /z-l si cvoky do opaska/

    zajebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) zaraziť, zavŕtať (naraz) /z-l si triesku pod necht/


    zasran,-a m. 1. nadávka malému nedospelému chlapcovi, sopliak

    2.nadávka bojazlivému, zbabelému človeku

    zasrať,-serie,-serú dk. 1. (koho, čo) znečistiť sraním, ale aj všeobecne

    2. vypustiť vetry, prdnúť si (Fuj, kto to tu tak hnusne z-l?)

    zasrať sa (od čoho, čím i bezpredm.) zašpiniť sa /z-l som sa celý od malty/

    zjeb,-u m. pokarhanie, vyhrešenie (Nasledoval parádny z. v prítomnosti

    náčelníka.)

    zjebať,-e,-ú dk. 1. (koho) pokarhať, vyhrešiť

    2. (čo) zhodiť, zložiť (opakovane) /tie tehly treba z. dolu z voza/

    zjebať sa 1. (z čoho i bezpredm.) spadnúť (Nebež, lebo sa z-š!)

    1. zísť (Tri dni nám trvalo, kým sme sa z-li do doliny.)

    2. spiť sa (Z-l sa pod obraz boží.)

    zjebnúť,-e,-ú,-bol dk. (čo) zhodiť, zraziť (jednorazovo) (Musím z. to vosie hniezdo dolu.)

    zmrd, -a i -u 1. škriatok odjebok (Bol to taký malý z.)

    1. pokarhanie, vyhrešenie; pojeb (Mám pocit, že po tomto všetkom bude nasledovať riadny z.).)


    Vysvetlenie skratiek


    a.i. - a iné

    al. - alebo

    angl. - slovo anglického pôvodu; anglicky

    a p. - a podobne; a podobný bezpredm. - bezpredmetové sloveso cit. - citoslovce

    čast. - častica

    distrib. - distributívne sloveso – vyjadruje rozčlenenie slovesného deja signalizované predponou po- obyč. pri predponových slovesách, napr. poprijebávať, pozasierať

    dk. - sloveso dokonavého vidu

    fam. - familiárny výraz

    franc. - slovo francúzskeho pôvodu, francúzsky

    kniž. - knižný výraz

    kt. - ktorý

    m. - podstatné meno mužského rodu

    maď. - slovo maďarského pôvodu; maďarsky

    mn.č. - množné číslo

    napr. - napríklad

    nár. - nárečové slovo

    ndk. - sloveso nedokonavého vidu

    nem. - slovo nemeckého pôvodu; nemecky

    nespr. - nesprávny výraz; nesprávne niž. hovor. - výraz z nižšej hovorovej vrstvy obyč. - obyčajne

    o i. - okrem iného

    opak. - sloveso s opakovacím spôsobom deja

    ot. - otázka

    pomn. - pomnožné podstatné meno

    pôv. - pôvodne; pôvodný

    prekl. - prekladateľ

    pren. - prenesené použitie slova

    príd. - prídavné meno

    príp. - prípadne; prípadný

    prísl. - príslovka

    resp. - respektíve

    rozk. - rozkazovací spôsob

    s. - podstatné meno stredného rodu

    všeob. - všeobecný; všeobecne

    vulg. - slovo z oblasti spoločenského tabu

    zám. - zámeno

    zastar. - zastaraný výraz

    zdrob. - zdrobnené podstatné meno; zdrobnenina

    zjemn. - zjemnený výraz, eufeminizmus; zjemnený

    zost. - zostavovateľ

    ž. - podstatné meno ženského rodu

    * - znak, za ktorým nasleduje frazeológia




    Použitá literatúra

    1. Najkratší slovník slovenského jazyka, Bratislava, VSAV, 1959-1968 (SSJ), A. Zelený a kol., (november 1990 – apríl 1991)